Omylom pečiem zdravo

   Aj keď len bábovku, rýchlo vymiešať a hodiť do rúry, nech máme "koáč", lebo sladké raňajky máme s Rebekou rady. Ale stalo sa mi, že došla múka. Rýchle som si spomenula ako moja sestra použila do mrkvového koláča pomleté ovsené vločky, tak reku skúsim. Bábovka nebola taká suchá, nadýchaná ako sme zvyknutí, ale vláčna a chutila po vločkách. Tak sme ju nazvali zdravý "koáč" a inú už nepečiem.

Postup je nenáročný a rýchly, potrebujeme:

4 vajcia
2 šálky cukru (kryštálového alebo trstinového)
1/2 šálky oleja

3 šálky pomletých ovsených vločiek
2 lyžičky PDP
2 lyžičky vanilkového cukru
šťava z citróna
1/2 hrnčeka mlieka
čerstvé alebo mrazené ovocie (jahody, čučoriedky, maliny)

Rozmixujeme  vajíčka s cukrom a olejom, v druhej miske zmiešame suché ingrediencie a pomaly pridávame do vajíčkovej zmesi striedavo s mliekom. Ja ovocie pridávam až keď je cesto vyliaté vo vymastenej forme priamo do bábovkovej formy.
Pečieme pri 180st.

Necháme vo forme vychladnúť, kraje oddelíme nožíkom od formy a vyklopíme. Posypeme práškovým cukrom.

Na Orave bolo dobre...

    Sú miesta na svete aj u nás na Slovensku, ktoré by som chcela znovu navštíviť a Oravský zámok bol jedným z nich. A tak sa podelím o pár fotiek a postrehov z nášho ešte februárového výletu, keď po dlhej dobe opäť vykuklo slniečko, my sme vyrazili na sever.

A je to za nami

   Veľkonočné upratovanie, výzdobu a chystačky sa mi podarilo úspešne odignorovať. Asi nebudem jediná žena, ktorá veľkonočné sviatky nemá rada, ale s falošným úsmevom na tvári pretrpí radosť v očiach šibačov.

   Zato som si priniesla domov kúsok jari v podobe bahniatok, hyacintov, narcisov a čerešňových konárikov a osladili sme si život s kokosovo - ananásovými cupcakes. Recept som našla v knihe Dulce de leche (recept aj TU) , ktorú som od foodblogerky Maťky vyhrala pred dvomi rokmi. Na krém som použila mascarpone, kyslú smotanu, citrónovú šťavu, strúhaný kokos a trošku cukru.

   A tak môžem na záver sviatkov skonštatovať, že sme ich prežili bez ujmy na srdci, či na duši a odteraz každý rok poprosím Rebeku, nech opäť spustí srdcervúci rev a zachráni mamu od bitky korbáčom a ľadovej sprchy.

Na svätého Jáchyma, skončila sa už zima

    Tak čo teda? Aj keď to tak ešte vonku nevyzerá, dnes je oficiálne prvý jarný deň. Pre nás "hypermaxiturbosenzitívnych" je tento deň dobrým znamením, že teplo, slnko a leto sú už na blízku. Už bola dlhá a pochmúrna táto zima, priznávam sa, že posledné týždne som nastavila spomalený režim a nechcelo sa mi ani fň. Aaale, to neznamená, že nič nové nevzniklo a nevzniká, no trošku asi poľavím s návodmi a receptami a rovno tu šupnem hotové fotky ušitých šiat pre Rebeku a dvoch nových sladkých, no vraj "zdravých" koláčov (recepty sa budem snažiť pridať čím skôr)

Károvaná je opäť in:

Makový cheesecake s korpusom z ovsených vločiek:

Mandľovo ovocný koláč s citrónovým krémom z mascarpone:

A jedna karnevalová s našou malou Mašou v "handmade" kostýme od maminky.

Najlepšie pečené buchty

Tento recept som našla na krabičke perlového cukru zo Švédska. Nepovažujem sa za skúsenú pekárku, to nie, ale reku, vyskúšam. Skúsila som a o dva dni som ich piekla opäť. Také nadýchané kysnuté cesto sa mi fakt ešte nikdy nepodarilo.

V pôvodnom recepte nie sú plnené, no my lúbime lekvár, tak sme plnili slivkovým.

Suroviny na 15 buchtičiek:

50g masla
2 a 1/2 dl mlieka
25g droždia
1 dl zakysanky
1 vajce
75g trstinového cukru
štipka soli
1/2 lyžičky mletého kardamónu
cca 0, 5 kg hladkej múky

1 vajce na potretie
perlový cukor alebo Isomalt (dá sa zohnať v cukr. potrebách)

Prihrejeme si trošku mlieka na 37st. a pridáme lyžicu cukru a droždie a necháme si spraviť kvások. Vymiešame zvyšok mlieka so zakysankou, vajíčkom, zvyškom cukru, roztopeným maslom, štipkou soli a kardamónom, pridáme kvások a postupne pridávame múku, kým sa prestane lepiť o misu a miesime. Cesto prikryjeme a necháme vykysnúť v teplej miestnosti cca 30 min.

Na pomúčenom povrchu rozvaľkáme cesto a nakrájame približne na kocky. Lyžicou ukladáme lekvár a vytvarujeme buchtičky. Ukladáme na olejom vytretý plech a olejom pomastíme aj buchtičky po bokoch, aby sa lepšie oddeľovali. Necháme ešte chvíľu nakysnúť pod utierkou. Potrieme vajíčkom  a ozdobíme cukrom. Pečieme dozlatista.

 Tak čo, upečieš? :)

Ak chceš byť princeznou....

   ...potrebuješ korunku, predsa! Nikdy som nebola tak veľmi kreatívna, pokiaľ sa nenarodila moja princezná. Je až neskutočné, koľko veľa nápadov mi pri nej prejde hlavou, lebo potrebuje toto a tamto a také ako predávajú sa mi nepáči, alebo to má každý :). Na jej prvé narodeniny som ručne šila korunku z filcu s číslom "1" (príspevok z oslavy TU). No už dlhšiu dobu som plánovala vyrobiť jej ďalšiu, keďže hlavička rastie, a tak som zo zvyškov látky bez návodu a strihu len tak od oka ušila prvú a sama som ostala prekvapená a vravím si: "Wau, tá sa podarila!" Tak aby sme mali aj na striedačku alebo pre kámošku, ušila som ďalšiu a zistila som, že ma to celkom baví. Ten pocit vidieť výsledok a byť s ním spokojná... No a tak mám novú záľubu, ale na zozname mám ešte veľa vecí a plánov, ktoré potrebujem stihnúť, kým príde jar, takže je sa na čo tešiť!

Korunky sú v mojom eshope na sashe, KUK.

Kde sa vzal, tu sa vzal...

   ...stan nám zrazu v izbe stál. Kooonečne je hotové indiánske teepee - to bola fuška! Začínam si uvedomovať, že tieto handmade veci treba fakt vedieť oceniť. Dal mi časovo veľmi zabrať, keďže som nemala žiaden návod, iba predstavu. Začala som s jeho výrobou ešte v novembri, medzitým som zmenila materiál, opravila strih, zasekla šijací stroj, no jednoducho nešlo vždy všetko hladko. Ale dnes, keď som ho postavila a všetko pasovalo, sedelo a vyzeralo ako som chcela, tak som sa potešila, že to za tú námahu stálo, i keď som párkrát oľutovala, že som sa na to vôbec dala a nekúpila hotový. Tak dúfam, že sa z neho bude tešiť hlavne Rebeka, lebo ja už sa doňho akosi nezmestím aj keď by som chcela :)

Mačkotepláky

   ,,Stará?", začína klasický chat s mojou ségrou, ktorý znamená, že asi čosi bude odo mňa potrebovať Toto pomenovanie sme si akosi obľúbili a najdecentnejšie vyznie, keď na mňa kričí v dave oblečená za paničku :). ,,Potrebovala by som Jankovi zašiť diery na teplákoch....", píše ďalej. "OK", odpisujem s nadšením....

   Najprv som chcela diery na kolenách prešiť s obyčajnou čiernou teplákovinou, ale potom som našla kúsoček zvyšku z krásneho úpletu, z ktorého som šila čiapku a nákrčník pre kámoškinu dcéru (súprava ešte voľná TU). Bola to fakt vydarená látka, škoda, že farebne nie moc pre chlapcov, ale na teplákoch sa kúsok ružovej stratí. Mačky sú v poslednej dobe akosi IN a neviem či všetky deti, ale naša malá ich zbožňuje. Mačky som vystrihla a predšila si ručne na miesta, kde boli diery. Potom len prešila cik-cakovým vzorom. Celkom vydarené, hm?

Nohou do koláča

   Už nikdy neodložím horúci koláč vychladiť na zem. Z posledných medovníkov, ktoré som si šetrila na pečenie, som opäť piekla medovníkový cheesecake a takto to dopadlo. Dvakrát mi do smiechu nebolo, ale samozrejme, že dnes sa už na tom smejeme. Podarilo sa to môjmu bratrancovi práve na Silvestra...Čiže pošliapaný silvestrovský dezert. Čo pokazil, to aj napravil a bežal kúpiť nové prísady na ďalší koláč. V pekárni kúpil pláty perníkového koláča, ten som naukladala ako základ pre cheesecake do formy a zaliala hmotou z Philadelphia syru s mascarpone. Koniec dobrý, všetko dobré, koláč bol výborný a môj bratranec mal čo robiť, aby zjedol svoj pošliapaný koláč :)

Návrat

   Poznáte ten pocit, keď sa vrátite z prázdnin alebo dovolenky a chcete opäť niekam odletieť či vycestovať? Mávam ho vždy, keď sa vrátim zo zahraničia. Akoby som mala pocit, že sem nepatrím alebo to tu už moc dobre poznám a vidím doma všetko negatívne, nanič a nefungujúce oproti iným krajinám. Po pár dňoch, keď už oblečenie je opraté a vyžehlené naspäť v skriniach a kozmetika na svojom mieste v policiach, tento pocit opadne. Poupratujem a som naspäť v tomto kolobehu a už nevnímam zamračené predavačky, smeti na zemi a potegované paneláky...

  Silvester sme strávili u mojej krstnej v Tirolsku, ktorú som spomínala v príspevku s koláčikmi brownies. Zima bez poriadnej nádielky snehu v lyžiarskom stredisku nepoteší žiadneho dovolenkára, no umelý sneh lyžiarov neodradil. Zbožňujem toto malé sympatické mestečko, kde sa obyvatelia zdravia medzi sebou na ulici a spoza rohu sa šíri vôňa z kravínov, to je pre mňa strašná nostalgia a nasávam tú atmosféru vždy keď tu prídem.

   Naša Rebeka skoro zabudla, že má mamu z toľkej pozornosti iných. Občas dobre padne zmeniť prostredie a vypnúť z každodenného stereotypu.