Ako sme sa zaľúbili do babywearing-u

   Naše nosiace obdobie sa pomaly blíži ku koncu a je vymedzené už len na rýchle prenosy a mne to začína chýbať. Trošku som si chcela zaspomínať ako som nosila spiaci batôžtek priamo na srdci, podeliť sa o moje dojmy z nosenia ako som sa k noseniu dostala a prečo.

   Najväčším impulzom zadovážiť si šatku na nosenie malinkej bol môj psík. Potrebovala som nejakú praktickú pomôcku ako chodiť s oboma von a bez kočíka. Nikdy som nejak nevnímala nosiace mamy, v čase, keď som bola tehotná bolo stretnúť nosiacu mamu skôr raritou. Veľa som o nosení študovala, čítala som na fórach, čítala som odkazy na výskumy, pre a proti, odporúčania a aj názory tých, ktorí nosenie neschvaľujú. Nakoniec som si názor na celú tému urobila sama, no a začala som trénovať viazanie Rebeky asi týždeň po príchode z nemocnice.

   Moja Rebeka bola úplne že (milujem toto slovo, konečne ho môžem použiť) "pflegeleicht" bejby. Spala, dojčila sa, spala, dojčila a takto to bolo takmer do jej pol roka. Neplakala, nemala prečo, dokonca ani pri svojom prvom nádychu neplakala... och, akoby to bolo len včera. A spala veľa, kdekoľvek a akokoľvek. Občas som sa až obávala či je v pohode, ak stále spí :)

   Ja som si s kočíkom vždy pripadala strašne nemotorná a obmedzená. Vyhovoval mi len na pomalé, pohodové prechádzky, keď somsa nikam nenáhlila, takže nosenie v šatke mi veľmi uľahčilo a spríjemnilo život s bábätkom. Cez zimu sme sa nosili najmä doma a ja som sa mohla Rebeke venovať svojou prítomnosťou a popritom robiť domáce práce, variť a robiť svoje projekty... Obe sme boli spokojné.

   Nikdy som nemala pocit, že nemám čas na seba. Už 5 mesiacov po pôrode bola moja váha nižšia ako pred otehotnením. Nie je to fitkom (na pernamentke mám odškrtnutých 6 vstupov :), stravujem sa zdravo, to áno, ale myslím si, že najviac vďačím dojčeniu a noseniu môjho batôžka. Nieraz som po rýchlej prechádzke s 10-mi kilami mala na druhý deň svalovicu.

   Mám pocit, že ja som s nosením práve naskočila na vlnu, ktorá ho rozprúdila a začalo sa o nosení veľa hovoriť a písať.  Škoda, že tento spôsob prenosu detí takmer zanikol, keď bol súčasťou našej histórie.  Aj moja babka si pamätá ako ju ešte moja nebohá prababka nosila no polia v plachte na chrbte.  Dnes už je to inak, v mojom okolí je mnoho mojich kamošiek mamín, ktoré svoje deti nosia a to aj vďaka mne a moc ma to teší. V mojich nosiacich začiatkoch som zvykla mať pohnútky presviedčať mamy, nech nosia a hlavne podávať informácie ako nosiť správne a ergonomicky, čo ma časom prešlo :) Ale teší ma, ak ma známe oslovia s prosbou o pomoc s nosením. Priznám sa, že ja moc nemám tieto nahováracie schopnosti a moja pomoc je úplne dobročinná a podávaná od srdca. Preto ak niekto nesúhlasí s nosením a má naň iný názor, tak s ním túto tému nerozoberám.

   Jedna vec, ktorú som odsledovala a mnoho nosiacich mám sa zhodne, že nosené deti sú kľudnejšie a plačú menej. Spomínam si na výrok, ktorý asi mnohé poznáme: "si ju naučíš na nosenie a sa jej nezbavíš!" tak my sme dokonalý príklad toho, že je úplne nepravdivý. Keď dieťa začína chodiť a má záujem objavovať okolie, príde obdobie, že už toľko v šatke nevydrží alebo nosenie úplne odmieta. Ja si skôr myslím, že sa niekde stala chyba, ak dieťa nemá rado nosenie, blízkosť a kontakt so svojimi rodičmi alebo ak mu ho rodičia nedoprajú.

   Často sa ma známi pýtali, prečo sú šatky na nosenie také drahé. Je toľko kritérií, ktoré musí šatka spĺňať, aby bola nosná, kvalitná a bezpečná. Sú tkané špeciálnymi väzbami, ich nosnosť závisí od hustoty tkania a druhu vlákien. Ja som začínala s elastickou šatkou, no dnes už viem, že síce je vhodná pre novorodenca, ale nie na dlho, najmä ak rýchlo priberá. Pri Rebekiných 6 kilách sme si kúpili ergonomický nosič, ktorý je praktický vďaka rýchlemu nasadeniu.

   Musím ešte spomenúť komunitu nosiacich mamín, ktoré som vďaka noseniu spoznala. Vždy som sa stretla s ochotou podeliť sa, požičiať a vymeniť šatky na určitý čas. Vďaka ním som sa dostala k šatkám, ktoré nie je až také jednoduché získať alebo kúpiť. Pre mňa to veľa znamenalo, lebo dnes je málokto ochotný požičať svoju vec a nieto šatku v hodnote niekoľko sto eur. Častokrát som menila šatku s úplne cudzou maminou, keď sme si len cez sociálnu sieť vymenili kontakty a šatky poslali len na základe dôvery.

   Pre niekoho, kto sa v tomto "nosiacom svete" nepohybuje je to možno nepochopiteľné, prečo mi nestačila jedna šatka a skúšala som iné. Ono to nosenie je tak trošku návykové. Každá šatka je iná svojím zložením a svojou nosnosťou, vlastnosťami a najmä dizajnom. Na našich podporných skupinách som mala možnosť viazať rôzne šatky a porovnať ich, najmä keď moja Bublinka nebola fifipierko a mala som čo nosiť a časom som videla rozdiel, že nie je šatka ako šatka. Toto je už ale vyšší level nosenia  :) a nemusí nevyhnutne patriť k samotnému noseniu. Nosiť sa dá v čomkoľvek (ergonomickom), ale  je fajn aj počas materskej nájsť si nejakú záľubu a stať sa napr. odborníkom na tkaniny, haha...

   Tou naj naj výhodou nosenia bolo v mojom prípade ako to volám - že handsfree a v neposlednom rade, sme sa vďaka noseniu dostali na miesta, kam sa s kočíkom ísť nedá.

Noseniu zdar!